Polrok v Calgary za nami

Autor: Jana Michalová | 4.1.2017 o 8:10 | (upravené 4.1.2017 o 8:39) Karma článku: 4,80 | Prečítané:  1077x

Milujem Vianoce, lebo sa na chvíľu zastaví čas a my máme možnosť robiť veci, na ktoré v bežné dni neostáva čas. A tak aj ja mám konečne chvíľu na písanie.

Odsťahovali sme sa zo Slovenska do kanadského mesta Calgary pred šiestimi mesiacmi, pretože sme chceli vyskúšať, aké je to žiť za hranicami. Viď http://janamichalova.blog.sme.sk/c/419297/kanada-ist-ci-neist.html

Ako sme sa zabývali

Adaptácia do nového prostredia prebehla hladko vďaka kamarátom, ktorých tu máme. Vďaka nim sme sa rýchlo aklimatizovali a pocit neznámeho prostredia sme vlastne ani veľmi nepocítili. I keď samozrejme boli a budú nostalgické večery, kedy máte chuť všetko zabaliť a vrátiť sa domov. 

Po lete sme sa obaja s manželom zapísali do kurzov angličtiny, ktoré nám ako permanent rezidentom hradí vláda. Deti  nastúpili do školy, škôlky a týždne ubiehali. Školský systém v Kanade je pripravený na imigrantov, a tak deti boli do kolektívu prijaté veľmi ústretovo a priateľsky. Ani raz nešli do školy či škôlky s plačom alebo výhovorkami, prečo by nemali ísť. Práve naopak, staršia dcéra sa teší každý deň a po škole nám nadšená rozpráva zážitky. Čo sa týka angličtiny, staršia 6 ročná začína po šiestich mesiacoch komunikovať; mladšia zatiaľ nie, ale je pravda, že chodila do škôlky menej.  

Aby deti čo najmenej pociťovali, že sme odrezaní od ich známeho sveta, snažili sme sa obklopiť Slovákmi, napríklad sme si našli rodinnú doktorku Češku, zubára Slováka, navštevujeme slovenský folklórny súbor či slovenskú školu. Deti tak získali nových kamarátov, ktorí im rozumejú a tešia na spoločne strávené chvíle. Slovenská komunita je tu početne zastúpená a mnohé víkendy máme zaplnené rôznymi spoločnými aktivitami. 

V čom si ma Calgary získalo? 

Jednoznačne ľuďmi. To, čo som na Slovensku postrádala, som tu našla. Obyčajná, no žiaľ, v dnešnej dobe skôr vzácna ľudskosť a slušnosť medzi ľuďmi. Ešte som sa nestretla s väčšou srdečnosťou, vzájomnou toleranciou a ohľaduplnosťou ako práve tu v Kanade. Človek zo Slovenska si musí zvyknúť, že keď sa niekto k nemu prihovorí, chce sa len porozprávať a nie ho okradnúť. Z tohto vyplýva aj môj ďalší pocit, ktorý som tu nadobudla a to je pocit bezpečia. Verím, že keď odpadnem na ulici, ľudia sa pri mne zastavia a pomôžu mi.. ten pocit mi na SVK chýbal..  Rovnako sa menej bojím o deti, keď vidím, že autá stoja pred prechodom pre chodcov, ešte kým my sme meter pred prechodom a pritom sa šoféri usmievajú a mávajú mojim deťom. To sú také obyčajné maličkosti, ktoré by mali byť samozrejmosťou, no mňa to dokáže dojať. 

Čo mi chýba? 

Chýba mi európska architektúra a jej atmosféra. Zistila som, že je pre mňa veľmi dôležité bývať v meste, ktoré sa mi páči. Stará zlatá duchom nabitá atmosféra Európy, z ktorej na nás dýcha história na každom kroku. 

Mesto Calgary je moderné mesto, ktorého centrum tvoria biznis budovy. Je mi jasné, že historickú Európu nemôžem hľadať v Kanade, napriek tomu túžim, aby som sa mohla  cestou do školy či práce kochať prostredím. Pre mňa je dôležité cítiť symbiózu s prostredím, kde žijem. Cítiť, že mesto patrí ku mne a ja k mestu. A napriek úžasnej prírode navôkol, centrum mesta mňa osobne neoslovilo. 

Mnohí mi povedali, že sme tu krátko, že si časom zvykneme, ale my si nechceme zvykať, my sa chceme pre mesto, kde budeme žiť nadchnúť a tešiť sa z príležitostí prejsť sa centrom. Našťastie nie sme nútení tu ostať, lebo manžel má stále firmu na Slovensku a deti to zatiaľ berú ako dovolenku.. Pre nich je dosiaľ domov doma v Bratislave. 

Staré známe “život je zmena” 

Do Calgary sme prišli z jediného dôvodu, a to, že tu máme kamarátov. Chceli sme, aby náš začiatok v novej krajine mal čo najhladší priebeh. Najjednoduchšie však neznamená najlepšie. Každý je iný a to, čo vyhovuje im, nemusí nám a naopak.  

Tak sme si s manželom povedali, že predsa život je krátky na to, aby sme ostávali v meste, s ktorým sa my dvaja nestotožňujeme. Toto rozhodnutie padlo počas jedného večera, kedy sme spoločne dospeli k záveru, že ideme ďalej. Skúsiť iné mesto. 

Po mnohých pre a proti, voľba padla na hlavné mesto Kanady - Ottawu. Okrem architektúry, ktorá sa nám obom páči má mnoho ďalších plusov, ktoré nás utvrdili v tom, že by nám práve Ottawa mohla vyhovovať. Jednou z hlavných výhod je bližšia vzdialenosť k Európe a tým pádom menší časový rozdiel voči SVK, takže manžel môže spolupracovať s kolegami v prijateľnejšom čase.  

Čo očakávame?

Do Ottawy nejdeme s nejakými prehnanými očakávaniami, ideme opäť len skúsiť bývať v prostredí, ktoré je našim povahám bližšie. A necháme sa viesť pocitmi, ktoré v nás Ottawa vyvolá.  Takže momentálne sa všetci tešíme na jar a našu ďalšiu zastávku v inom meste :) Človek musí skúšať a objavovať, aby mohol porovnávať a dokázal zhodnotiť, čo mu vyhovuje najviac. A keďže je teraz čas novoročných želaní, želám všetkým Vám, ktorí ste to dočítali, šťastný nový rok a odvahu urobiť rozhodnutia, ktoré sa možno iným zdajú nepochopiteľné. Je to Váš život a stojí za to prežiť ho v pocite dokonalej spokojnosti. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Jeden za všetkých, všetci za jedného. Čo má Kaliňák s tromi mušketiermi

Dom, v ktorom býva minister vnútra Robert Kaliňák, je pomenovaný podľa Aramisa z Troch mušketierov. Susedmi sú Athos a Porthos.

KOMENTÁRE

Oprávnenie ústavnej väčšiny rušiť amnestie je mína do systému

To, že amnestie sú nezrušiteľné, platí.


Už ste čítali?